RITUÁLY, ZVYKY, STEREOTYPY

Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa. A u psov to platí rovnako ako u ľudí. Majú radi svoje zvyky, svoje istoty a svoju pravidelnosť. Pomáha im to, cítiť sa bezpečne a dobre. A toho by bola škoda nevyužiť!

Bázlivým psom veľmi pomáha stereotyp. Pravidelný režim, dobre známe miesto na odpočinok, prechádzky na rovnaké miesta. Práve týmto stereotypom im môžeme pomôcť sa v bežnom živote cítiť pokojne a sebavedome. Naopak u príliš suverénnych jedincov si môžeme pomôcť tým, že im tento stereotyp narušíme. Budeme ich veľa brať na nové, nezvyčajné miesta, meniť denný režim, alebo často prať pelech.

Určité zvyky nám zase môžu pomôcť v ovládateľnosti. Ak je váš pes zvyknutý, že po príchode z práce, venčí skôr on vás, než vy jeho, bude naozaj ťažké jeho správanie v túto chvíľu meniť. Naopak, ak sa vám podarí vytvoriť zvyk, že pes sa sústredí na vás už pri odchode z domu, že si vonku navzájom venujete veľa pozornosti a spolupracujete, bude jednoduché s ním spolupracovať, aj keď práve nemáte náladu.

Často toto vídam na cvičisku. Na začiatku je pes, ktorý vôbec nevníma svojich majiteľov, neberie si maškrty, ignoruje hračky. A my musíme vynaložiť naozaj veľké úsilie na to, aby si zvykol, nám tú pozornosť venovať, hrať sa s nami, alebo cvičiť pre maškrty. Ale akonáhle si pes zvykne, práca sa stáva strašne jednoduchou. Na hračku nemusíme dlho upozorňovať, stačí ju psovi ukázať. Maškrty už nemusia byť voňavé údeniny, ale stačia obyčajné granulky a pes je už dopredu pripravený s nami spolupracovať.

Nehovorím, že je jednoduché taký zvyk vytvoriť. Ale ak vytrváte, strašne veľa sa vám to vráti. Každý dobrý zvyk vám výrazne uľahčí prácu do budúcnosti. A je jedno, či je to zvyk, že vám pes vonku venuje pozornosť, že je zvyknutý si s vami vonku hrať, alebo si iba zvykne, že pred cestou sa má zastaviť. Je to zvyk a ten je železná košeľa. Ak ho vybudujete, bude sa ho pes len veľmi ťažko zbavovať.

A veľmi pomôcť môžu aj malé rituály, ktoré psa pripravia na nasledujúce udalosti. Môže to byť príprava tréningových pomôcok. Moji psi veľmi dobre poznajú, kedy pripravujem stopovaciu šnúru na prechádzku, a kedy pripravujem stopovaciu šnúru na prácu na stope. Kedy sa ideme prejsť a kedy cvičiť. Kedy chcem, aby hľadali odhodený predmet a kedy pracovali na stope.

Jednoducho preto, že sa u každej tej činnosti správam trochu inak a vždy rovnako. Už dopredu ich tak pripravím na to, čo bude nasledovať. A oni vedia. Sami sa vnútorne pripravia a práca s nimi je potom oveľa jednoduchšia.

Mnoho ľudí povie, že pes musí poslúchať a pracovať stále rovnako. Ale ani my nepodávame stále rovnaké výkony. Je niečo iné odpovedať dopoludnia v pracovný deň na e-mail a robiť to isté v nedeľu po obede. Aj keď to nie je nič náročné, naša chuť do práce, ochota, nasadenie a vypracovanie e-mailu budú rozličné. A to isté platí u psov. Nehovorím, že môžete chcieť po psovi zastavenie pred cestou iba na dobre známych miestach, kde má zvyk dobre zažitý. Ale bude to tam najľahšie. A ak to budete trénovať naozaj len na pár vybraných miestach, pes to nezovšeobecní na každú cestu, to je treba si uvedomiť. Rovnako tak, ak vám pes pravidelne na začiatku prechádzky ťahá zbesilo za vodítko, nevenuje vám najmenšiu pozornosť a očucháva každý roh, bude lepšie začať tým, že zmeníte celé toto správanie a postupne ho nahradíte pozornosťou, než sa sústrediť iba na pokojnú chôdzu na vodítku.

Šárka Ševčíková
Ozzoteam.cz