Nie je popol, ako popol

Na každom obale krmiva nájdeme slovíčko „popol“. Nejedného z nás napadlo, prečo sa do krmiva vlastne taký popol pridáva? Chcú na nás výrobcovia krmív ušetriť, pridávajú do krmív zvyšky v rámci výroby, alebo im rovno kominári predávajú sadze vymetené z komínov? Alebo ako to teda vlastne je? Každý sme sa s týmto termínom niekedy stretli a zarazilo nás to, avšak nakoniec sme to prešli mávnutím ruky a povedali si, že keď sa táto hodnota objavuje všade, nebude asi nijako nebezpečná a krmivo sme kúpili. Len málo z nás si potom doma sadlo a začalo „googliť“, čo to vlastne ten popol je. Vy, ktorí viete = BINGO. A vám, ktorí s týmto slovíčkom ešte nemáte úplne jasno, pokúsime sa vám termín objasniť.

„Popol, hrubý popol a pod.“, je termín, ktorý nám hovorí, koľko minerálnych látok je v krmive obsiahnuté. A prečo teda popol? Je to prosté. Hodnota minerálnych látok sa získava po úplnom spálení určitého množstva krmiva. Ako všetci vieme, železo v bežnom ohníku nespálime. A preto ani ďalšie minerálne látky nie sú spáliteľné. Preto, keď si vezmeme napríklad 100 g granúl, necháme ich spáliť (pri jasne daných podmienkach – viď. nižšie*) a po spálení nám zostane 7 g popola, obsahuje krmivo 7% popolovín (táto hodnota sa potom uvádza na obal). Čo možno do popola teda zaradiť? Napríklad už spomínané železo, ale aj vápnik, sodík, fosfor, meď a ďalšie minerálne látky.

Na záver možno teda povedať, že popol sa do krmiva nepridáva, ale je súčasťou použitých surovín v krmive. A rovnako ako na obsah bielkovín by sme teda mali pozerať na obsah popolovín, ktorý by nemal byť nijako vysoký, ale ani nízky (okolo 6 – 8% je dnes najčastejšia hodnota).

* stanovenie prebieha bezplameňovým spálením vzorky v keramickom tégliku. Najprv dôjde k usušeniu vzorky pri teplote 103°C po dobu 24 hod. a následne jeho spáleniu pri teplote 550°C. Spaľovanie prebieha tak dlho, kým vzorka nemá svetlosivú až bielu farbu = vzhľad popola a odtiaľ aj názov „popoloviny“.