Je v puberte?

Psia puberta je vec, ktorá potrápi nejedného majiteľa. Z roztomilého šteniatka je zrazu dlhonohý dlhoš, ktorého akoby vám niekto vymenil. Nepočúva, hnevá, uteká… Ale musí to tak byť?

Predovšetkým je potrebné si povedať, že puberta je prirodzenou súčasťou vývoja psích aj ľudských jedincov. A ako takú je potrebné ju brať. Ako prirodzenú. V našej kultúre býva puberta často považovaná za niečo zlé a obťažujúce. A nezáleží, či pritom hovoríme o deťoch, alebo psoch. Sú to „nevychovaní pubertiaci, mlátia s nimi hormóny a už by sa mali láskavo upokojiť!“ Koľkokrát ste niečo z toho počuli, alebo dokonca sami použili? Ak ale o puberte budeme zmýšľať takto, bude to pre nás skutočné utrpenie. A bude to skutočné utrpenie aj pre nášho psa.

Ja si z vlastnej puberty spomínam na dva výrazné momenty. Ten prvý prišiel hneď na začiatku. Išla som autobusom domov zo školy a premýšľala o všetkom, čo sa dnes v škole udialo, čo kto povedal, ako to asi myslel, čo bude, až prídem domov… A potom som si povedala: „A dosť! Prečo o tom furt premýšľaš? Poslednou dobou neustále o všetkom premýšľaš! Veď to bola taká pohoda, keď si o ničom nepremýšľala a brala veci tak, ako prišli.“ No áno, hovoriť som si to mohla, ale už nikdy to nebolo ako predtým. V určitom veku proste príde puberta, hormóny začnú pracovať a všetko je nové, iné, zložité…

Druhým momentom bola hádka s mamkou. Poslala ma s odpadkovým košom a ja som sa rozčúlila, že s ním chodím stále len ja a sestra si vždy nájde výhovorku. Fakt som vybuchla, kričala som na ňu a - no, mala som to, čo asi všetci nazveme „pubertálnym výstupom.“ A viete čo? Cítila som sa hrozne! Ja sa tak chovať nechcela. Nechcela som riešiť také hlúposti, nechcela som kričať, nechcela som, aby mi stúpol tlak, vyplavili sa stresové hormóny. Bolo to všetko hrozne nepríjemné po psychickej aj fyzickej stránke. Navyše sa výstup odohral na chodbe panelového domu a ja skončila s tým, že som musela utiecť o poschodie vyššie, sadnúť si na schody, plakať a čakať, až sa mi stresové hormóny dostanú zase do nejakých prijateľných medzí. Nechcela som, aby ma každý počul, aby ma videli tí, čo vyjdú von. Ale nedokázala som v tej chvíli konať inak.

My ale väčšinou nepremýšľame, ako sa dotyčný cíti a prečo koná tak, ako koná. My vidíme len to, že je to pre nás obťažujúce. Že s ním „mláti puberta“.

Psy sú na tom rovnako ako ľudia. Oni si nemôžu vybrať, či pubertu mať budú alebo nebudú a ani to, ako presne bude prebiehať. V určitom veku sa v ich tele začínajú objavovať hormóny, telo na ne začína reagovať, všetko je zrazu iné a často veľmi zložité. Takže to, že sa k tejto jeho zmene budete stavať odmietavo a pohŕdavo ničomu nepomôžete. Naopak tým akurát prehlbujete priepasť vznikajúcu medzi vami.

Ja viem, že je to so psami v puberte ťažké. Ohluchnú, prestanú reagovať na povely a správajú sa často úplne nepredvídateľne. Ale skúste sa moc nerozčuľovať. Namiesto toho s tým počítajte. Psa si zaistite vodítkom či dlhým povrazom. Predídete tak mnohým problémom a nepríjemnostiam. A buďte trpezliví. To neznamená čakať, až to všetko prejde. Trénujte ďalej, hľadajte nové spôsoby motivácie, zvykajte psa na rozptýlenie, ale buďte pri tom trpezliví. Pes vám nerobí naschvály. Robí len to, čo robí. Čo je pre neho prirodzené. U fen často dochádza k obrovskému upokojeniu po prvom či druhom háraní. U psov to tak jednoduché nebýva. Ale celkovo najlepších zmien v správaní sa dočkáte až s dospelosťou. Až sa pes vyrovná so svojím telom, hlavou aj svetom okolo neho. A to nie je niečo, čo by prišlo za pár týždňov alebo za pár mesiacov. Ale v závislosti na plemene je to otázka niekoľkých rokov. Do tej doby buďte trpezliví a sústreďte sa na to, aký skvelý ten váš pes je. Akého parádneho v ňom máte parťáka. Aj keď sa práve zdá, že ste pre neho tým najposlednejším na svete. A predovšetkým mu buďte oporou. Ukážte mu svet a dajte mu priestor robiť chyby. Majte pochopenie. Nespěchajte na svetové výkony. Pubertu sme mali všetci, tak ju doprajme aj našim psom. Vychovávajte ich, trénujte, bez toho sa nič nezmení ani s dospelosťou. Ale buďte trpezliví a predvídajte aj nepredvídateľné. To je to najlepšie, čo môžete s psou pubertou urobiť.